Škrípanie zubami – problém 21. storočia

Prvé správy o "škrípaní zubami" nájdeme už v biblii, napríklad "... a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“  (citované z Biblie, Matúš, 8:12). Ako prví použili termín 'la bruxomanie' v roku 1907 Francúzi Marie a Pietkiewicz¹. V roku 1931 Bertrand Frohman označil 'bruxomániu' za čisto psychologický fenomén².

Akadémia protetickej stomatológie definuje bruxizmus ako "parafunkčné trenie (obrusovanie) zubov čiže orálny zlozvyk pozostávajúci z rytmického alebo kŕčovitého opakovaného škrípania, trenia alebo zatínania zubov v čase mimo žuvania, ktoré môže viesť k poškodeniu zubov"³. Americká akadémia pre bolesť tváre a hlavy definuje bruxizmus ako "celkovú parafunkčnú dennú alebo nočnú aktivitu zahŕňajúcu škrípanie, trenie alebo zatínanie zubov. Je nevedomá a môže byť diagnostikovaná pomocou prítomnosti obrúsených zubov, ktorých príčinou nie je bežné žuvanie"⁴. V súvislosti s bruxizmom sa hovorí o škrípaní, nadmernom trení zubov, zatínaní, zvieraní či nadmerných posunoch⁵. Je až nápadné, ako prevažujú v týchto definíciách dôsledky - zmeny na zuboch - nad ich pôvodcami, ktorými sú svaly.

Klasifikácia bruxizmu

Existuje celý rad klasifikácií bruxizmu. Základné delenie rozlišuje: nočný bruxizmus prebiehajúci počas spánku, denný bruxizmus prebiehajúci v priebehu dňa a kombinovaný bruxizmus prebiehajúci cez deň aj v noci⁵.

Zo štúdií je známe, že okolo 90 % populácie občas zatína alebo škrípe zubami bez toho, aby išlo o klinicky relevantnú parafunkciu. Dôležité tiež je, že vzhľadom k relatívne vágnej definícii a klinickému vymedzeniu bruxizmu sa epidemiologické údaje veľmi často líšia. Všeobecne sa udáva, že bruxizmus postihuje okolo 10 až 20 % populácie, pričom v literatúre možno nájsť rozpätie 6 – 91 % populácie^6,7. Je častejšia u jedincov s poruchami čeľustného kĺbu. Denný bruxizmus je dvojnásobne častejší ako nočný. Denný bruxizmus je častejší u žien, pričom nočný nesúvisí s pohlavím. Bruxizmus postihuje najčastejšie deti a mladších dospelých, medzi 40 a 65 rokom jeho výskyt klesá, v starobe je vzácny. Všeobecne platí, že jeho intenzita s vekom klesá, najmä s vekom nad 60 rokov, kde sa pohybuje okolo 3 % populácie^6,7. Opäť sú v hre svaly – rovnako ako s vekom klesá svalová sila, slabne aj bruxizmus.

Kľúčové sú štúdie, ktoré ukazujú, že vznik (!) bruxizmu nesúvisí s psychologickými vplyvmi⁸, s osobnostnými charakteristikami (9), nieto ešte s prežitým ani očakávaným stresom¹⁰. Máme tomu teda rozumieť tak, že stres nezohráva pri bruxizme žiadnu úlohu? Ale kdeže. Zohráva, pretože bruxisti reagujú na stres inak ako zdraví ľudia, a síce: majú zvýšené napätie (tonus) žuvacích svalov, majú zvýšenú reaktivitu žuvacích svalov na stres, ale psychologicky sú úplne porovnateľní s non-bruxistami (11). Stres teda zhoršuje už prítomný bruxizmus, nie je však jeho primárnou príčinou, ako sa často tvrdí.

Dôležité je, že bruxizmus koreluje s bolesťami hlavy a krku, závažnosťou ochorenia čeľustného kĺbu a problémami s krčnou chrbticou¹². Pri bruxizme prebieha v spánku v 84,9 % bruxistických epizód súčasne s kontrakciou svalov krku, zdvíhača hlavy a trapézového svalu (13).

Liečba bruxizmu

Pri bruxizme si teda musíme predovšetkým uvedomiť, že keď súperia zuby a svaly, vyhrávajú vždy svaly (zuby sa opotrebujú či prasknú). Preto, ak chceme bruxizmus adekvátne liečiť, nemôžeme sa sústrediť iba na zuby (stomatológia), ale musíme pracovať aj so svalmi (fyzioterapia, rehabilitácia). Ďalej si musíme uvedomiť, že anatomicko-funkčné postavenie tela v priestore (postura) úzko súvisí so zhryzom a jedno bez druhého nie je - postavenie zubov ovplyvňuje postavenie tela a naopak ¹⁴. Nemožno ich teda oddeľovať a pri bruxizme musíme liečiť oboje, inak je šanca na dlhodobý výsledok malá. Bruxizmus sa síce označuje ako "škrípanie zubami", ale to, čo nimi škrípe, sú svaly - zuby samy o sebe škrípať nemôžu.

Liečba bruxizmu teda spočíva v práci so svalmi a posturou, ktorú vykonáva fyzioterapeut a v ochrane zubov a ich rekonštrukcii, ktorú vykonáva stomatológ. S cieľom ochrany zubov a neskôr aj funkčnej liečby zhryzu používame individuálne zhotovené dlahy, ktoré stomatológ priebežne upravuje. Ako prvú pomoc možno využiť aj konfekčné dlahy (napr. Dr. Brux), pre adekvátnu liečbu je však potrebné komplexné vyšetrenie a individuálne orientovaná liečba.

Autor článku: 

doc. MDDr. MUDr. Jiří Šedý, Ph.D., MBA, MBE, FADI, FICD

Literatúra:

1. Marie MM, Pietkiewicz M. La bruxomanie [Bruxism]. Revue de Stomatologie 1907, 14: 107–116.
2. Frohman BS. Application of Psychotherapy to Dental Problems. Dent Cosmet 1931, 73: 1117-1122.
3. Academy of Prosthodontics. The glossary of prosthodontic terms. J Prosthet Dent 2005, 94(1): 10–92.
4. Okeson JP. Orofacial pain: Guidelines for assessment, diagnosis and management. Chicago: Quintessence, 1996.
5. Ella B, Ghorayeb I, Burbaud P, Guehl D. Bruxism in Movement Disorders: A Comprehensive Review. J Prosthodont 2017, 26(7): 599-605.
6. Shetty S, Pitti V, Satish Babu CL, Surendra Kumar GP, Deepthi BC. Bruxism: a literature review. J Indian Prosthodont Soc 2010, 10(3): 141-148.
7. American Academy of Sleep Medicine. International Classification of Sleep Disorders, Revised: Diagnostic and Coding Manual. American Academy of Sleep Medicine, 2001, Chicago, Illinois, USA.
8. Harness DM, Peltier B. Comparison of MMPI scores with self-report of sleep disturbance and bruxism in the facial pain population. Cranio 1992, 10(1): 70-74.
9. Pierce CJ, Chrisman K, Bennett ME, Close JM. Stress, anticipatory stress, and psychologic measures related to sleep bruxism. J Orofac Pain 1995, 9(1): 51-56.
10. Rugh JD, Harlan J. Nocturnal bruxism and temporomandibular disorders. Adv Neurol 1988, 49: 329-341.
11. Rao SM, Glaros AG. Electromyographic correlates of experimentally induced stress in diurnal bruxists and normals. J Dent Res 1979, 58(9): 1872-1878.
12. von Piekartz H, Rösner C, Batz A, Hall T, Ballenberger N. Bruxism, temporomandibular dysfunction and cervical impairments in females - Results from an observational study. Musculoskelet Sci Pract 2020, 45: 102073.
13. Gouw S, Frowein A, Braem C, de Wijer A, Creugers NHJ, Pasman JW, Doorduin J, Kalaykova SI. Coherence of jaw and neck muscle activity during sleep bruxism. J Oral Rehabil. V tisku.
14. D'Attilio M, Filippi MR, Femminella B, Festa F, Tecco S. The influence of an experimentally-induced malocclusion on vertebral alignment in rats: a controlled pilot study. Cranio 2005, 23(2): 119-129.